Drew Karoline

Hlava moja nešťastná, Káram sám seba, Zlomila ma láska nerestná, Vnáram oči do neba. Studnička je mojím spovedníkom, Ja už dávno nie som snilkom, To len spomienky uchvátili moju dušu, Na srdce mieria smrtonosnú kušu. Láska... Prečo je taká krutá, Ostňami ruží mi ruky spúta, Oči utápa v nepokoji mora, Snáď dívaš sa milá moja na mňa zhora. Tak krásna si bola, Krásna v srdci mojom. Ja veľmi som ťa ľúbil, Svoj život som ti sľúbil. Ty z lásky si sa smiala, Z tej, ktorá si ťa vzala, S ohňom chcela si sa hrať, Všetky krásy len pre seba mať. V mojich očiach zdala si sa detsky pekná, Pod nohy kládol som ti kvety, lekná. Úsmev jak najžiarivejšie slnce vo vesmíre, Život tvoj točil sa v neustálom víre. Veril som, že moja láska zmení ťa, Že nebudeme dvaja ľúbiť ťa, Že snáď už konečne precitneš, Že možno láskou ku mne vzplanieš. Mylné predstavy, mylné sny, V čiernej zemi moja milá sní, Vysmiala si sa z nádherného citu, Potrestal ťa, už nie si tu. Studnička moja predrahá, Márna bola moja snaha, Vezmi si ma, nechcem žiť, Na čo je človeku bez lásky byť? Smrť škodoradostná namier svoju kušu, Neváhaj a zasiahni moju dušu, Trpezlivo čakám na tvoj úder, Moje telo nech zmení sa v studničný ker. Milá moja, premilá studnička, Zasiahla život času ručička, Len ty poznáš príbeh žitia môjho, Príbeh nenaplnenej lásky Vkladám do kameňa tvojho.